Vitajte na mojej stránke

Alkoholizmus a iné závislosti sú obrovským problémom ľudí na celom svete. Napriek tomu sa o závislostiach stále hovorí málo - je to pre mnohých ľudí akési tabu, akási trinásta komnata, ktorej dvere akoby sa báli otvoriť... V mnohých rodinách, aj keď majú problém so závislosťou, mlčia, tvária sa navonok akoby sa nič nedialo.  Dusia problém v rodine, za zatvorenými dverami... a tým samozrejme problém neriešia, ale prehlbujú a zhoršujú  často až do katastrofických rozmerov. . .

Mojim cieľom na tejto stránke je ponúknuť  širokej verejnosti  určitý, možno trochu iný pohľad do problematiky závislostí. A zároveň chcem aspoň maličkým dielikom prispieť a pomôcť pri odtabuizovávaní tohto veľmi vážneho problému.

Volám sa Ľuboš Štorcel (1959), pochádzam zo stredného Slovenska, z obce Koš neďaleko Prievidze. Som jedným z tých ľudí, ktorí prešli peklom závislosti – v mojom prípade od alkoholu.

Stručne:

S alkoholom som mal prvý kontakt už ako žiak  základnej školy. Na strednej ma už poznali ako človeka, ktorý alkohol neodmietne. Tak ako ostatní, bol som aj ja presvedčený, že alkohol neodmysliteľne patrí k životu človeka. Postupne sa  stával mojou (takmer) dennou potrebou. Už vtedy ( mal som asi 20) som bol vlastne  závislý, aj keď som to ani len netušil. Postupne som prešiel všetkými štyrmi fázami alkoholizmu... Tento môj “tanec so smrťou“ by určite skončil na cintoríne, nebyť mojich najbližších, ktorí ma v septembri  r.2000 doslova  “zobrali hrobárovi z lopaty" a "doniesli“ do nemocnice. Vtedy už zo mňa bola totálna troska, roztrasená kôpka nešťastia s nafúknutým bruchom, ktorá sa permanentne pokúšala o samovraždu... Nevedel som už žiť ani s alkoholom, ale samozrejme ani bez neho...

V decembri, v roku 2000 som sa  vrátil z protialkoholického liečenia, ktoré som absolvoval v Psychiatrickej nemocnici vo Veľkom Záluží. Začiatky nového života vôbec neboli ľahké. Závislosť je ťažká, zákerná a veľmi “trpezlivá“ choroba, ktorá sa snaží využiť aj najmenšiu príležitosť na to, aby vás dostala späť do svojich pazúrov. Ja som už na liečení pochopil, že prežijem jedine vtedy, keď  tejto chorobe žiadnu šancu nedám. Dozvedel som sa, že liečenie neznamená vyliečenie, že nevyhnutnosťou po liečení je tzv. doliečovací  proces,  ktorý  trvá prakticky celý život.  Pochopil  som  tiež, že nikdy v živote sa   nesmiem napiť alkoholu; v opačnom prípade pôjdem  znovu   “do kolien“ a znovu na liečenie, prípadne túto tzv. "recidívu" nemusím prežiť...  Najdôležitejšie pre záchranu môjho života bolo,  že som pochopil význam troch " zázračných " slov (bez nich by som nedokázal vôbec nič): " chcem,  viem,  urobím ".

Z liečenia som odchádzal s vnútorným presvedčením, že urobím všetko preto, aby som sa už nikdy v živote alkoholu nenapil.

- veľmi som chcel 

- vedel som  ako na to 

- začal som všetko poctivo robiť

Začal som navštevovať Spolok abstinentov v Prievidzi (SAP) a  onedlho  som sa stal jeho aktívnym členom. Začal som sa intenzívne venovať novému spôsobu života a problematike závislostí od akejkoľvek drogy. Už počas liečenia, ale aj po návrate domov som mával často chute na alkohol, sny o alkohole a tiež depresívne stavy spojené s nervozitou. Tieto doznievajúce príznaky choroby zmizli postupne počas prvého roka. Zmizli hlavne vďaka mojej práci na sebe a aktívnej práci v spolku. A vtedy mi abstinencia doslova zachutila.  Začal som naozaj s chuťou a naplno žiť.

V súčasnosti, vlastne už niekoľko rokov, mi alkohol vôbec nechýba, nepotrebujem ho k životu, nezávidím tým, ktorí alkohol konzumujú. Práve naopak,  zastávam názor, že konzumovanie alkoholu a iných drog  je obmedzujúce a nebezpečné - každý konzument alkoholu a iných drog  riskuje závislosť, ktorá často končí smrťou. Považujem za správne a normálne nepiť alkohol. Snažím sa aktívne pomáhať ľuďom, závislým od akejkoľvek drogy. Okrem toho, že som stále aktívnym členom Spolku abstinentov v Prievidzi, pravidelne navštevujem psychiatrické oddelenia pre liečbu závislostí v Bojniciach a vo Veľkom Záluží. Tam, na terapeutických skupinách a kluboch sa snažím pomôcť motivovať pacientov a snažím sa odovzdávať svoje skúsenosti a rady zo života abstinenta. Taktiež sa, s cieľom prevencie, zúčastňujem besied na základných i stredných školách. Pri týchto aktivitách sú mi veľmi nápomocné piesne, ktoré hrám na gitare a spievam a ktoré, ako sa vyjadril jeden z odborníkov,  mojou rukou napísal sám život.

Prvú z piesní (Oplatí sa žiť) som napísal takmer ihneď po návrate z liečenia. Veľmi mi pomohla v krízových situáciách... Neskôr som v písaní pokračoval a v súčasnosti mám 19 piesní.  V niektorých sú opísané moje skutočné pocity, ktoré som prežíval v životne dôležitých situáciách a v niektorých piesňach som opísal skutočné príbehy  skutočných ľudí...

Nájdete ich v podstránke   AUDIO

Okrem toho som v spolupráci s televíziou AVT Prievidza nakrútil niekoľko krátkych filmov o sebe, o droge, ale aj o tom akým nebezpečným smerom sa uberá ľudstvo...

Viac v podstránke    VIDEO

Ďakujem všetkým,  ktorí mi zachránili život.  Som šťastný človek a život, ktorý žijem teraz, by som nevymenil  za nič na svete.

Ľuboš Štorcel